Ak zazriem lásku, celý sa trasiem
lebo neviem, čo bude v jej neprítomnosti.
Snáď tam zostane za hrsť emócii a krásien,
sady poézie a búrlivý pocit mladosti.

Často si výjdem na čarovný breh,
do tône líp, jelšín priateľského chladu,
kde usporadúvam si myšlienok zbeh,
kde myslím len na tú dievčinu mladú.

Tam v tieni sa jej oči do mojich vlievajú.
Veď zrak je predsa duše hmatom!
Duše, v ktorej sa všetky pocity zmiešajú –
tam oplývaš ma dotykmi – sťaby zlatom.