Plápolali jej oči hviezdnym jasom,
keď sa mi jemne privravela
anjelsky sladkým, prelahodným hlasom:
Tvoje ústa chcem bozkávať veľa,
tvoju ruku držať v hviezd svetle.
A keď sa moje oko s tvojím stretne

zakvitnú vo mne pocity a šťastie.
Vtedy pochopil som zmysel života,
aj raňajky začali chutiť sladšie,
no stále tam bola niekde clivota
že nemôžem s ňou tráviť každý deň.
No raz budem. Treba byť trpezlivý len.