Pozerám do ohňa, či nájdem odpoveď
na to, či je vnútorná mladosť nekonečná.
Zatiaľ je to celkom nejasná predpoveď
ktorú zodpovie až čas nekonečna.

Ako slnko na obzore vo večer letný
aj ona ticho pomaly zapadá.
No nedá mi ešte spať v tento úkaz lesný!
– moja ruka sebazáchovne polienko prikladá.

Stačí mi len l’úbit, vrúcne a naplno
tie krásy života všadeprítomné.
Dreva mám dosť, to bude ešte nadlho
uctievania mladosti v okamihy príhodné.