Tam pri brehu jej nežná duša šťastie seje,
jej účasť v mojom živote mu dáva driečnosť.
Objatie od nej ako júnové slnko hreje –
kiež by som mohol zmeniť prítomnosť na večnosť.

Sťa by to sama dcéra krásnoty?
Vskutku! Toľko pôvabu vzrastá pri jej speve.
Nech nikdy nenastanú emócií prázdnoty –
lebo bez lásky ja zhnijem v zemskom pleve.

Pritisknúť si ju chcem bližšie k prsiam,
počechrať prstami jej vlasy hravé.
Dať priestor otvoriť sa našim srdciam –
za túžbou milovať sú neskutočne dravé!