Ach, sladké sú to mladých minúty
keď srdce ešte životom nepoškvrnené
nepozná bolesť a milovať ťa prinúti!
Sú to tie roky nadovšetko ctené,
kedy poslepiačky vôňu vzduchu spoznávame,
kedy náruč svoju úprimne otvárame,
kedy trilkujú drozdy v korunách dubov.
Veď ohne nekonečna aj tak prevalcujú doliny
tak modlime sa k mladosti – k tej mocnej bohyni!
Prečo som jej vtedy dal toľko pochabých sľubov?

Mladosť, kvetnatá záhrada za poľnou pláňou!
Mladosť, mohutný anjel z výšin nebies!
Mladosť, si dušiam romantickou básňou!
Mladosť, ty ťarchu budúcnosti na pleciach nesieš!
Mladosť, ty dávaš nádej našim snom –
si tu beztak s každým novým dňom.
Lebo predsa ten, kto žije v láske a kráse
ten navždy mladý zostane.
A rýdze pohladenia zaľúbene dostane
keď zatúži po pokojnej božskej spáse.