Ohne života horia prenikavo nažlto,
popolom mi pomaly dusia pľúca.
Čierne sadze zväzujú ma každým rokom,
budúcnosť mi vietor – podporujúc oheň – rúca.

Silno duní, no aj lodiam plachty v sťažňoch napína
a despoticky burcuje aj morské vlny.
Je teda ten vietor dobrý či zlý?
Neviem, ale som z neho emócií plný.

No tam niekde len vánky krásne spievajú,
nevedia o dňoch a násilí.
Chcem, aby aj ja som dýchal tieto sily –
aby sme všetci len o peknote básnili.