Odišla náhle, och, odišla rýchlo.
Len opar jej smiechu vznáša sa ladne.
Všetky tie výkriky, všetko to stíchlo –
mlčky sa pohrúžim v lepkavom bahne.

Prázdnota číha, číro sa vznáša,
úctivo vedľa mňa každý deň trávi.
Oporu hmlovú mi do vzduchu vnáša.
Tú prehru len víťazstvom výsostne slávi.

Odišla prudko, (prečo?) odišla potichu.
Nemá mi kto ruku ani len zohriať,
nemá mi kto fialky v črepníku poliať.

Prečo som podľahol jej nežnému dotyku?
Posledné emocie mladého zvona,
odišlo šťastie, keď odišla ona.